Martin Novotný: ZCR VT nemá byť len formálne združenie, ktoré pôsobí a pretrváva z historického hľadiska
Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) si ešte na konci novembra minulého roka volilo na najbližšie dvojročné obdobie svojich zástupcov. V riadiacich štruktúrach tejto organizácie prišlo k takmer úplnej výmene. Nová tvár je na poste predsedu predstavenstva, ktorým sa stal Mgr. Martin Novotný, manažér a konateľ spoločnosti prevádzkujúcej Hotel SLOVAN v Tatranskej Lomnici. Čitateľom prinášame rozhovor nielen o tom, ako sa tento rodák z Humenného dostal do Vysokých Tatier, ale aj aká je jeho predstava o ďalšom smerovaní ZCR VT.
Skúsme sa vrátiť najskôr do minulosti. Čo vás zavialo do Vysokých Tatier?
V roku 2010 sme vstúpili do projektu Hotela SLOVAN, ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou a nadstavbou, odvtedy tu pôsobím ako generálny manažér a konateľ spoločnosti. Druhým konateľom a spolumajiteľom je Michal Blaha, Chef de Cuisine. Momentálne je to náš siedmy rok pôsobenia vo Vysokých Tatrách. Môj vzťah k cestovnému ruchu je veľmi pozitívny. Pred nedávnom mi to pripomenul aj spolužiak z vysokej školy, že som si už počas štúdia prial mať vlastné ubytovacie zariadenie – penzión či hotel, čo sa aj naplnilo. c Od začiatku je náš hotel zameraný na rodiny s deťmi, vychádza nám to a tešíme sa, že máme verných klientov, ktorí sa nám pravidelne vracajú.
Aj keď to už dávno nie je pravidlom, predsa len mi nedá opýtať sa, či ste vyštudovaný hotelier?
Nie som vyštudovaný hotelier, mám však viac ako pätnásťročné skúsenosti v oblasti marketingu a manažmentu, ktoré aplikujem v cestovnom ruchu. V minulosti sme mali možnosť podnikať v Terchovej a musím povedať, že to bola skvelá skúsenosť z oblasti cestovného ruchu. Práca s ľuďmi je výzva a určite nie na jeden rok. Keďže život priniesol možnosť vstúpiť do podnikania vo Vysokých Tatrách, povedali sme si, že ak to má niekde zmysel, tak práve v takej dobrej lokalite, v akej náš hotel stojí.
Prečo ste vsadili práve na cieľovú skupinu rodín s deťmi?
Hľadali sme strategicky správne a konzistentné cielenie do budúcnosti, urobili sme si základný prieskum a táto cieľová skupina nám vyšla ako vhodná a perspektívna. Nechceli sme sa orientovať na romantické páry, či kongresovú turistiku, vieme, ako je hotel konštruovaný a na čo je pripravený. Máme ambíciu byť vo zvolenom segmente najlepší a neustále na tom pracujeme. Veľa rodičov si praje svojmu dieťaťu dať zážitok spoznávania rodnej krajiny a práve Tatry sú značkou, ktorú im chcú predstaviť. Aj keď Slováci radi spoznávajú rôzne svetové destinácie, stále majú pozitívny vzťah k našim veľhorám, čo nás teší.
Kedy ste sa stali členmi ZCR VT?
Nebolo to úplne od začiatku, keď sme v Tatrách začali pôsobiť. Činnosť združenia sme začali vnímať až postupne, cez sezónne ponuky, kedy sa riešili napríklad skipasy. Vtedy sme si uvedomili, že tu existuje občianske združenie, ktorého úlohou je zastrešovať podnikateľské subjekty v rámci regiónu. Spontánne sme zisťovali podmienky členstva a ak sa nemýlim, tak v roku 2013 sme sa stali členmi ZCR VT. To bol aj obdobie, kedy sme začali aktívnejšie sledovať dianie v regióne.
Pomerne rýchlo ste sa však zapojili aj do aktívnej činnosti…
V predchádzajúcich voľbách ma členovia ZCR VT zvolili do dozornej rady ZCR VT, kde som bol dva roky jej predsedom. Zapájam sa i do činnosti oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry.
Aké sú vaše očakávania od pozície šéfa ZCR VT?
Predseda zastrešuje predstavenstvo, ktoré zastupuje svojich členov. Rád by som vyzdvihol, že sa v predstavenstve ZCR VT stretli ľudia s relevantnými názormi na dianie vo Vysokých Tatrách a v podnikaní. Spoločne sme ochotní priniesť svoj čas a energiu na poli zlepšovania služieb v rámci nášho regiónu.
V občianskych združeniach funguje akési kolektívne vedenie a rozhodovanie. Na druhej strane sa hovorí, že koľko hláv, toľko názorov. Nemáte problém sa dohodnúť?
Najväčšia výzva pre predsedu predstavenstva v takejto organizácii je schopnosť porozumieť, akceptovať a usmerniť „multinázorovosť“ v regióne. Hovorí sa, že svet je malý, Slovensko obzvlášť a podnikanie v Tatrách je „kontaktným športom“. Toto je asi najpodstatnejšie. Nemali by sme zachádzať do osobných detailov, výsledok by mal byť podmienený tomu, čo môžeme urobiť pre región. To nie je o uspokojení ega, ale o uvedomení si, že platforma združenia je tu preto, aby sme spoločne niečo dokázali v prospech miesta, v ktorom žijeme a pracujeme.
Čo teda môžeme od vás očakávať?
Zo svojej pozície vnímam, že sa nám núka veľa zaujímavých projektov a ideí. Podnikatelia, ktorí tu rozvíjajú svoje aktivity, veľmi dobre vedia, čo potrebujú dostať a akú očakávajú podporu od združenia. Nechcem sa v žiadnom prípade stavať do pozície všeobecného znalca všetkých problémov. Rád ponúknem svoje skúsenosti pri sumarizovaní prioritných požiadaviek a hľadaní názorovej zhody pre účely dosiahnutia reálnych výsledkov. Osob ne vnímam ako veľmi potrebné zapojiť širšiu členskú základňu združenia do aktívneho fungovania, aby mali podnikatelia reálnu možnosť ovplyvniť smerovanie ZCR VT. Nemá to byť formálne združenie, ktoré tu pôsobí a pretrváva z historického hľadiska, ale malo by vedieť prakticky uchopiť to, čo subjekty a jednotliví podnikatelia potrebujú. Samozrejme, nedá sa vyhovieť všetkým požiadavkám tu a teraz, ale ak sa vyzbierajú podnety a správne stanovia priority, tak určite by sme chceli dokázať, že je to praktická organizácia, ktorá vie priniesť reálne benefity.
Skúsme načrtnúť, aké sú priority združenia v tomto roku?
Ak sa budeme rozprávať o členskej základni, tak zo zhruba dvesto členov je približne stošesťdesiat ubytovacích zariadení rôznych kategórií. Určite chceme intenzívne pracovať na centrálnom rezervačnom systéme Deskline, ktorý bol síce neskoro, ale predsa spustený do prevádzky. V tomto roku je pred nami výzva, aby sa do uvedeného systému zapojil relevantný počet členov. Chceme byť ubytovateľom maximálne nápomocní, aby čo najrýchlejšie a najefektívnejšie naplnili profily o ubytovacom zariadení, a tak mali možnosť touto cestou predávať svoj produkt.
Ďalšou prioritou je priniesť v spolupráci so samosprávou relevantnú pridanú hodnotu z miestneho poplatku, kde by možno perspektívne mohlo byť zahrnuté aj poistenie na horách. Návštevník Vysokých Tatier by potom nevnímal región len cez prizmu vysokej ceny, ale i cez uvedomenie si, že miestny poplatok zahŕňa aj relevantnú pridanú hodnotu, servis, ktorý je vo viacerých zahraničných destináciách samozrejmosťou a my by sme to chceli zaviesť aj u nás.
V tomto prípade však zohráva svoju úlohu aj takzvaná šedá ekonomika, nie?
Keď prinesieme jednoduchú a racionálnu myšlienku, tak môže aj časť šedej ekonomika „vystúpiť z tieňa“. Ak klient vie, čo môže v danom miestnom poplatku získať a je to predmetom všeobecného povedomia, môže to prispieť k vyššej legalizácii príjmov. (ija)
