Tatranské víly – Žabie plesá

POVESŤ O VÍLE

Jeden šuhaj so Štrby sa zasnúbil s mladou devou, krásnou ako ruža. Keď ale musel súrne odísť do Poľska pre soľ, oddal neveste svojej prsteň, ako znak vernosti, a pri tom i puk z tatranskej ruže s tým doložením, že prv, než kvietok uvädne a oprchne, istotne sa vráti. Dievča túžobne čakalo na svojho snúbenca, minuli sa dni i mesiace, kvietok ruže zvädol a opadal, no snúbenec neprišiel. Povrávalo sa, že sa snáď zabil v Tatrách. I ona túžbou prejatá pomaly vädla ako kvietok. Vydala sa ho cez Mengusovskú dolinu hľadať. Keď uvidela púčik z ruže, pomyslela si, že jej ho tam snáď milý ako znamenie nechal. Len čo sa ho dotkla, premenila sa na vílu, ktorá krásu všetkých tatranských ruží prevzala na seba, pretože od tej doby už žiadna ruža v Tatrách nevykvitla.  I keď by sa občas pri pohľade do doliny mohlo zdať, že tam snáď nejaká kvitne, to len víla ľúbezné piesne do ďaleka vyspevuje.

Opatrne teda za jej vábením, pri túre, ktorá vedie len na skok do Mengusovskej doliny. .

TIP NA TÚRU

Z Chaty pri Popradskom plese zamierte do Mengusovskej doliny, k rázcestiu Nad Žabím Potokom. Nad lesom sa Vám otvoria nádherné výhľady do doliny.