Na Gerlach normálkou bez horského vodcu? Áno! Po polstoročí je to opäť legálne!
12.1.2024, Vysoké Tatry
Po zmene návštevného poriadku sa otvorilo niekoľko nových tém. Martin Murár napísal článok dotýkajúci sa problematiky Gerlachu v kontexte nového návštevného poriadku. Článok je napísaný ako list verejnosti a kompetentným orgánom v snahe podnietiť verejnú a odbornú diskusiu.
„Vysoké Tatry majú nový návštevný poriadok. Jeho vstup do platnosti oprávnene vyvoláva veľa emócií a otázok. V novom návštevnom poriadku je toho viac o čom by sa dalo polemizovať. Nebudem sa teraz venovať tomu, prečo neodôvodnene obmedzuje horolezcov alebo rozoberať, či je rozsah pohybu pre skialpinizmus dostatočný.
V nasledujúcich riadkoch sa nebudem zamýšľať ani nad nevyhnutnosťou dokazovania horolezeckej kvalifikácie, povinnou registráciou, nad sezónnou uzáverou alebo absolútnou stopkou pre paragliding. Uvedené ale aj ďalšie kritické časti návštevného poriadku si vyžadujú samostatné odborné články. Ak mi to čas dovolí, tak sa k nim vyjadrím neskôr. Verím, že určité časti poriadku ešte budú upravené. V tomto článku sa sústredím iba na jednu aktuálnu výzvu, prichádzajúcu pred letnou sezónou.
Nie vždy sa všetko podarí hneď po prvýkrát. Netreba sa dívať na veci čiernobielym filtrom. Nový návštevný poriadok nie je dokonalý, ale revolučný je. Minimálne v určitom aspekte. Končí s ním totiž polstoročná história turistických výstupov mimo značkovaných chodníkov výlučne len za peniaze1. Ide o absolútne zásadnú zmenu, ktorá pomáha otvoriť Tatry všetkým. Nový návštevný poriadok vznikal ťažko. Okrem komplexnosti problematiky ho komplikoval predovšetkým lobing jednotlivých záujmových skupín a byrokracia. Vážim si prácu jednotlivých aktérov na tomto dokumente, aj odvahu zodpovedných pri vytváraní podmienok pre začiatok novej tatranskej éry. Považujem to za vykročenie správnym smerom. Viem, o čom píšem. Od roku 1999 vediem jedinú školu horolezectva a skialpinizmu, sídliacu vo Vysokých Tatrách. Prečo práve teraz, keď začala zimná sezóna a máme veľa práce v skialpových a lavínových kurzoch, píšem o lete? Lebo chcem v dostatočnom predstihu prispieť k tomu, čo je potrebné detailne dopracovať ešte pred otvorením letnej sezóny. Sústredím sa pritom na tie absolútne najvyššie méty, horské aj ľudské, lebo keď ide o život, ide o všetko.
Najvyšší (štít)- dar alebo prekliatie?
Sú pohoria, v ktorých je najvyššia hora zaujímavá predovšetkým svojou výškou. O Gerlachu to neplatí, je to fascinujúci štít. Zdá sa ale, akoby jeho výškové prvenstvo v druhom najrozsiahlejšom pohorí Európy znamenalo nielen výsadu, ale aj prekliatie. Je zrejmé, že starý návštevný poriadok bol diskriminačný a vytváral priestor k činom, ktoré sa v Tatrách diali, aj keď do hôr nepatria. Dnes už sú minulosťou a my máme šancu robiť veci lepšie.
Gerlachovský štít je najprominentnejší vrchol Tatier. Parafrázujúc slová slávneho horolezca Malloryho, ľudia na neho budú liezť už len preto, lebo tu je. Bez ohľadu na to či im to niekto bude zakazovať, alebo ich zastrašovať. Jednoducho je zo všetkých najvyšší. Motivácie ľudí k výstupu preto nie sú len čisto turistické či horolezecké, ale aj športovo-prestížne, národné, politické, rodinné, symbolické a mnohé ďalšie. Výstup na Gerlach je etalónom tatranského turistu. Čo znamená pre alpské krajiny Mont Blanc, to je pre tie karpatské Gerlach. Obzvlášť významne to platí nielen pre Slovákov ale aj Poliakov, Čechov a Maďarov. Fotka z vrcholu Gerlachu má v rodinných albumoch, na Instagrame a na Facebooku dôležité miesto. Ľudia sú ochotní za výstup na jeho vrchol zaplatiť, niekedy aj trénovať, ale najmä nezriedka riskovať viac. Zo všetkých slovenských štítov Tatier sa najviac smrteľných nehôd stalo práve na Gerlachu2. Kondičná a technická náročnosť „normálky“ je síce porovnateľná s niektorými trasami označenými turistickou značkou, orientačne je to ale podstatne zložitejšie. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že výstup je v súčasnosti bez turistického značenia3, navyše členitý a exponovaný. V oblačnosti alebo v hmle môže mať s orientáciou problém aj znalec. Nešťastia sú preto sekundárne obvykle spojené s blúdením. Tragédie spôsobuje napríklad postup do miest, v ktorých sú nestabilné skaly, či prechod terénom, kde sa technická náročnosť neplánovane zvýši. Ďalším dôvodom je pomalosť výstupu z dôvodu neustáleho hľadania cesty. Následkom toho potom vystupujúcich ohrozuje tma, podchladenie či dokonca núdzové bivaky. Pomáha tomu aj neskorý nástup na túru. Nemožnosť využiť skorý vývoz na Sliezsky dom je komplikujúci faktor. Niekedy ľudia ani nemusia „zatmiť“, stačí, že nestihnú zostúpiť do bezpečia pred príchodom poludňajšej búrky. Uvedené zdanlivé detaily rozhodujú o tom, či sa človek vráti z túry živý, alebo ho z hory odnesú v igelitovom vreci.
Najpopulárnejšie výstupy na Gerlach
Na Gerlach vystupuje najväčšia časť ľudí „normálkou“. Ide o turistický výstup z časti zabezpečený kovovými kramlami a reťazami. Obvykle sa vychádza Velickou próbou a zostupuje Batizovskou. Len malá časť si zvolí kombináciu Džipsyho ferraty, s pokračovaním severným hrebeňom od Gerlachovského sedla. To už je horolezecký výstup, aj keď technicky najľahšej obťažnosti. Volia si ho preto najmä horolezci alebo skúsení vysokohorskí turisti. Tí potom zostupujú jednou z variant normálky. Výstupy cestou Alfréda Martina, nazývanou aj „Martinovka“, od Poľského hrebeňa sú zriedkavejšie. Dôvodom je časová náročnosť. Iba minimum lezcov vylezie na vrchol ťažšími výstupmi. Ide najmä o cesty v západnej stene. Lezci v masíve Čertovej veže totiž z praktických dôvodov nie vždy idú až na vrchol Gerlachu. Relatívne prednedávnom pribudlo zopár ciest aj vo východnej stene, mimo Čertovej veže. Tieto nové cesty ale nemajú vysokú návštevnosť. V zime, ale aj počas skorého leta, neskorej jesene a v nepriaznivých podmienkach sa veľká časť výstupov aj zostupov realizuje Batizovskou próbou. Dôvodom je sneh v žľaboch, alebo ľadová glazúra na skalách. V úplných zimných podmienkach ešte občas zopár horolezcov a skialpinistov zabojuje v Krčmárovom žľabe. Tí však taktiež nevychádzajú vždy až na samotný vrchol. Hlavnú návštevnosť na Gerlachu teda jednoznačne tvoria turisti. Horolezci sú oproti nim v minimálnom počte a skialpinisti skôr výnimočným zjavom. Letná návštevnosť môže predstavovať približne sto až stopäťdesiat osôb denne. Zimné čísla sú zanedbateľné.
Tento je najvyšší (pohľad na východnú stenu Gerlachu)
Je Gerlach nebezpečnejší ako iné hory?
Elbrus, Mont Blanc, Olymp, Galdhopiggen, Triglav, Musala, Monte Cinto, Zugspitze, Koráb, Grossglockner, Monte Rosa, Matternhorn, Teide. Najvyššie, alebo dominantné vrcholy z rôznych miest Európy. Na všetky uvedené, ako aj tisícky ďalších môžete vystúpiť bezplatne a bez akejkoľvek kvalifikácie. Nepotrebujete na to ani členstvo v nejakom spolku či organizácii. Náročnosťou a objektívnym nebezpečenstvom výstupu ide pritom v porovnaní s Gerlachom aj o výrazne ťažšie výstupy. Ak to bezpečnosť vyžaduje, tak na danom kopci slúžia turistom a horolezcom aj zaistené úseky, prípadne ďalšia pomocná infraštruktúra. Európska prax nám teda jasne dokazuje, že služby horského vodcu nikde nie sú povinné. Nový návštevný poriadok ide v tomto ohľade správnym smerom. Okrem toho je tu aj ďalší argument, tentoraz priamo od susedov, z poľskej časti Tatier. Náročnosť značkovaného turistického chodníka nazývaného „Orlia preć“ je porovnateľná s výstupom na Gerlach. Ide o hrebeňovku, ktorú niektorí odborníci považujú dokonca za náročnejšiu túru ako výstup normálkou na Gerlach. „Chodník orlov“ má obrovskú návštevnosť a aj smutnú bilanciu. Od jeho dokončenia v roku 1911 na ňom zahynulo približne 140 ľudí. Napriek tomu zostáva stále otvorený všetkým. V roku 2006 bola iniciovaná diskusia o tom, či má byť táto cesta zabezpečená ferratovým spôsobom. Návrh vyvolal polemiku v celom Poľsku, ale k dodatočnému preisteniu chodníka sa nakoniec nepristúpilo. To, že taký „nebezpečný“ turistický chodník Poliaci nezatvoria a ani bezpečne nepreistia je svedectvom dôležitej skutočnosti. Rešpektujú a vážia si cenu slobody. Často si totiž neuvedomujeme, že so slobodou je spojená aj zodpovednosť. Následky nesprávnych rozhodnutí zvyčajne nesie každý osobne, i keď niekedy za ne platia aj nevinní. Po tragédii pri prvom úspešnom výstupe na Matternhorn v roku 1865, kráľovná Viktória prikázala skúmať, či by sa horolezectvo nemalo zakázať zákonom. Namiesto zákazu ale boli onedlho na normálky Matternhornu zo severu aj juhu pridané fixné konopné laná, ktoré (pravidelne vymieňané) slúžia horolezcom dodnes4. V súčasnosti už dávno vieme, že pokus o uzatvorenie hôr z dôvodu ich prílišného nebezpečenstva bol iba nesprávny panovnícky koncept dávnej minulosti.
Koľko duší sa „po novom“ zmestí na vrchol Gerlachu?
Pozrime sa teda na argumenty vyzdvihujúce ochranu prírody. Ako príklad si vyberiem Pico del Teide. Nachádza sa na Kanárskych ostrovoch. S nadmorskou výškou 3715 m ide o najvyšší vrch Španielska. Zároveň je aj najvyšším bodom nad hladinou mora na ostrovoch Atlantiku. Národný park Teide, zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, má dvadsaťnásobne menšiu rozlohu, ale takmer dvojnásobne vyššiu návštevnosť ako TANAP5. Výstup na vrchol Teide je viazaný na bezplatné povolenie, ktoré vydáva národný park a je obmedzený na 200 ľudí denne. Voľba či návštevník na vrchol pôjde s vodcom, sprievodcom, alebo bez neho, je osobným rozhodnutím. Nie je nijako spojená s povolením na výstup. Povolenie sa vybavuje na webovej stránke národného parku.
Vo Vysokých Tatrách máme relevantný prehľad o návštevnosti troch štítov. Ide o údaje z každoročného jednodňového sčítania. Na vrchole Rysov sa počet denných návštevníkov v maximách blíži k číslu 2000. To je desaťnásobne viac ako na Teide. Pri dvojkríži Kriváňa býva najviac okolo 750 ľudí denne. Najpresnejšie celoročné údaje máme z Lomnického štítu, kde podstatnú časť návštevníkov vyvezie lanovka. Turistom bol totiž výstup bez horského vodcu doteraz zakázaný. Súčtom tam v letnom dni bývalo obvykle okolo 250 ľudí6. Lomničák je ale špecifická kategória. Na vrchole má totiž stanicu lanovky, v ktorej je k dispozícii aj bufet, toalety a ďalšie služby. Rysy sú najnavštevovanejším vrcholom iba Vysokých Tatier. Celkové tatranské prvenstvo v návštevnosti patrí trojici Chopok, Kasprov vrch a Giewont. Maximum návštevnosti na tatranských vrcholoch bez dopadov na ekosystém sa musí posudzovať jednotlivo pre daný konkrétny štít a závisí od mnohých faktorov. Zvažovať treba všetky biotopové či prírodnohodnotové detaily. Závažný problém je erózia chodníkov. Za ňou nasleduje znečistenie. Z hľadiska bezpečnosti zasa ide najmä o padanie kameňov, ohrozujúce ľudí v teréne a zápchy vytvárajúce sa v technicky náročnejších častiach výstupu. Otvorenie Gerlachu si podľa môjho názoru bude vyžadovať monitoring situácie od všetkých zúčastnených strán. Cenné pripomienky môžu prísť od turistov, ochranárov, vodcov, horolezcov aj horskej služby.
Celý článok si môžete prečítať TU.
Autor: Martin Murár
