Z histórie:
Najstaršie zmienky o návštevníkoch Malej Studenej doliny pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Vtedy to boli najčastejšie zlatokopi, hľadači pokladov, bylinkári, poľovníci. V súvislosti s ich aktivitami sa často spomína ako miesto odpočinku mohutný balvan, ležiaci pod Veľkým svahom, ktorý nazývali Ohniskom (1592 m.n.m.). Pod ním zložil v roku 1793 hlavu aj anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townsend so svojimi starolesnianskymi sprievodcami a nosičmi pred výstupom na Lomnický štít. Už v tom čase bolo Ohnisko očadené dymom z vatier skorších návštevníkov. Oni postavili okolo previsnutých častí balvana ochranné múriky z navŕšených skál. Pohodlie im zabezpečila výstelka z kosodreviny a trávy. Zmestili sa tam 4 ľudia a do ďalšej časti balvanu sa zmestili ešte ďalší dvaja-traja. Prvý turistický chodník do Malej Studenej doliny bol vybudovaný roku 1875.
Všetko sa zmenilo s príchodom zdravotného radcu na Ministerstve vnútra v Budapešti Dr. Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý dňa 28. mája 1889 navrhol na výberovej schôdzi budapeštianskej pobočky Uhorského karpatského spolku postaviť chatu pri Piatich spišských plesách. Téry už v tom čase veľmi dobre poznal Malú Studenú dolinu a Ohnisko a vedel, že prírodný úkryt nemôže natrvalo zastúpiť riadnu turistickú chatu. Ľady sa pohli, keď sa roku 1888 vytvorila budapeštianska sekcia Uhorského karpatského spolku a z nej vznikla roku 1891 samostatná turistická organizácia Maďarský turistický spolok na čele s Térym. Oni si po dohode s Uhorským karpatským spolkom vyhradili výlučné právo aktivít v Malej Studenej doline. 19. mája 1898 bola spolková stavebná komisia v zložení prof. Ľudovít Petrik, inžinier Jozef Pfinn, staviteľ Gedeon Majunke a zástupcovia obce Stará Lesná vyhliadnuť vhodné stavenisko a vybrali si parcelu na jazernou stenou v blízkosti Piatich spišských plies. Stavať sa začalo už v polovici júna 1898. Na stavbu sa použil kameň a piesok z okolia a na väzbu portlandský cement, pre jeho kvalitu, ale aj pre nerušivý vzhľad na kamzíky. Severná stena sa stavala ako oblý segment, aby sa uľahčilo prúdenie vetrov a presúvanie snehu ponad strechu. Z Popradu na Hrebienok dovážali všetky stavebniny konskí furmani. Z dočasného skladu, ktorý postavili na Hrebienku, museli robotníci vynášať stavebný materiál na vlastných chrbtoch. Robotníci pri ohnisku, ktoré ležalo asi v polovici cesty na chatu, postavili jednoduchý kamenný domček, kde nocovali a štafetovým spôsobom si odovzdávali náklady prinášané z Hrebienka. 18. júla 1899 bola chata dostavaná a 21. augusta bola slávnostne odovzdaná do užívania verejnosti. Chata bola pomenovaná podľa svojho ideového tvorcu Téryho. Nikto sa doteraz nepokúšal o zmenu tohto názvu. V čase otvorenia bola v prízemí chaty kuchyňa, komora, izba správcu a miestnosť pre 3-4 horských vodcov. Po betónových schodoch sa prešlo na poschodie, kde bola jedáleň s piatimi stolmi. Bola obložená drevom. Z jedálne sa prechádzalo do štyroch izbičiek. V každej boli dve železné poschodové postele, malý stolík, dve stoličky a kovové umývadlo. Spálne a aj podlahy boli drevené.
Prvým nájomcom chaty bol Ján Andriáni z Veľkej. Aj vďaka jeho práci sa návštevnosť chaty postupne zvyšovala. Chata bola otvorená len v letnom období 3-4 mesiace. V prvých rokoch 20. storočia mávala v zime len príležitostných „samoobslužných“ návštevníkov. Počty letných návštevníkov sa však nemôžu porovnávať s tými dnešnými. V roku otvorenia navštívilo chatu 83 turistov z Uhorska, 9 turistov z Rakúska, 3 turisti z Nemecka a 1 zo Švajčiarska. Z toho len 10 žien. V nasledujúcom roku to už však bolo 443 turistov. Keďže Gedeon Majunke nemal s prácou vo vysokohorskom prostredí skúsenosti, začali sa prejavovať rôzne technické nedostatky. Hlavnou bola vlhkosť chaty, kvôli ktorej sa musela prestavať konštrukcia strechy. Roku 1912 chata získala telefonické spojenie.
Po 1. svetovej vojne zostala chata majetkom Maďarského turistického spolku. Po dlhých vyjednávaniach odkúpil roku 1931 chatu Československý štát, ktorý ju dal do správy Klubu československých turistov. Téryho chata ešte niekoľkokrát zmenila majiteľa. Po letnej sezóne 1935 bolo inštalované ústredné kúrenie hlavne aby sa odstránila nepríjemná vlhkosť, ktorá škodila vnútornému zariadeniu chaty. Roku 1937 bola dokončená aj prístavba kamennej terasy. K zvýšeniu návštevnosti významne prispela výstavba Ostravskej cesty, ktorá spája cez Priečne sedlo Malú a Veľkú Studenú dolinu. Chata prešla vnútornou a aj vonkajšou rekonštrukciou v roku 1955, keď bola napríklad rozšírená o drevenú prístavbu nad vchodom. Najrozsiahlejšou rekonštrukciou prešla v rokoch 1979-1983, keď tu pôsobil známy tatranský spisovateľ Belo Kapolka. Vtedy chata získala nové ústredné kúrenie, umyváreň so sprchami, splachovacie WC, agregát na elektrický prúd. Pred vchodom bola vybudovaná kamenná terasa a drevená prístavba bola značne rozšírená. Roku 1983 bola postavená aj čistička odpadových vôd. Roku 1995 postavili medzi Stredným a Dolným Spišským plesom hrádzu pre malú vodnú elektráreň.
V súčasnosti tvoria stály personál chaty traja ľudia, počas turistickej sezóny vypomáhajú aj brigádnici. Materiál na chatu vynášajú nosiči. Výnimočne, najmä pred zimnou sezónou, využívajú na zásobovanie koksom aj vrtuľník.
Tip na túru:
Okruh cez Priečne sedlo
Prechod cez Priečne sedlo je veľmi obľúbená náročná celodenná túra. Nie je však vhodná pre každého – úsek cez sedlo z Malej do Veľkej Studenej doliny alebo naopak je exponovaný a istený reťazami. Túru si môžeme skrátiť prenocovaním na Téryho, Zbojníckej, či Zamkovského chate, prípadne využitím pozemnej lanovky. Na všetkých chatách máme aj možnosť občerstvenia. […]
Z Hrebienka cez Vodopády Studeného potoka na Zamkovského chatu
Jednoduchá príjemná prechádzka vhodná aj pre rodiny s deťmi. Začíname na Hrebienku, kam sme sa vyviezli Pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca. Pokračujeme smer Bilikova chata a vodopády (), po 0,15 h sa dostávame na Rázcestie nad Dlhým vodopádom, tu sa nám oplatí zísť pár metrov nižšie po () a pozrieť si Dlhý vodopád. Vrátime sa […]
Malou Studenou dolinou na Téryho chatu
Poldenná túra Malou Studenou dolinou. Vychádzame z Hrebienka, kam sa vyvezieme pozemnou lanovkou. Pre tých, ktorí chcú vyraziť skôr alebo im predĺženie túry nevadí začnú už v Starom Smokovci a na Hrebienok si vyšlapú pešo. Z Hrebienka sa vydáme pohodlným širokým chodníkom na Rázcestie nad Rainerovou chatou 0,20 h (), odtiaľto pokračujeme súbežne () kamenným […]
Malá Studená dolina
Malá Studená dolina je 4,5 km dlhá, terasovitá, turisticky často navštevovaná dolina so starou baníckou tradíciou (dolovanie zlata a medi do polovice 19. storočia). Dolným zalesneným prahom padá príťažlivý Obrovský vodopád, ktorý možno obdivovať priamo z tatranskej magistrály (červená ). Chodník (zelená ) vstupuje do doliny pri Zamkovského chate. Nad pásmom kosodreviny dolinu charakterizuje mohutná […]
Vodopády a kaskády Studeného potoka
Vodopády Studeného potoka tvoria úsek Studeného potoka od sútoku Veľkého Studeného potoka z Veľkej Studenej doliny a Malého Studeného potoka z Malej Studenej doliny v tesnej blízkosti bývalej chaty Kamzík, až pod Bilíkovu chatu, kde sa vodopády končia. Studený potok preteká obrovským terénnym zlomom a vytvára prekrásne kaskády a katarakty, ktoré sú obzvlášť pekné pri […]
Modré pleso
Modré pleso sa nachádza v Dolinke pod Sedielkom v najvyššej časti Malej Studenej doliny. Je to najvyššie stále pleso v Tatrách, leží v nadmorskej výške 2189 m n.m. s rozlohou 0,4 ha a hĺbku 4,5 metra. Dostaneme sa k nemu po súbežnej zelenej a žltej značke od Téryho chaty smer Priečne sedlo za cca 1 […]
Päť Spišských plies
Päť Spišských plies sa nachádza v Malej Studenej doline v Kotline Piatich Spišských plies v blízkosti Téryho chaty. Vľavo za chatou je Nižné Spišské pleso 2000 m n.m, vpravo od chodníka Malé Spišské pleso 1999 m n.m, Prostredné Spišské pleso 2010 m. n. m., Veľké Spišské pleso 2011 m. n. m. a najvyššie položené Vyšné […]
Obrovský vodopád
Obrovský vodopád je jedným z vodopádov, ktorý vytvára Studený potok a nachádza sa v Malej Studenej doline v nadmorskej výške 1330 m.n.m. Je vysoký približne 20 m. Vodopád je prístupný po červenej značke z Hrebienka. Ďalšie vodopády a kaskády Studeného potoka môžu turisti obdivovať po trase z Hrebienka, okolo Bilíkovej chaty až na Rainerovu chatu.