Lomnický štít

Druhý najvyšší štít Vysokých Tatier, ktorý je prístupný lanovkou z Tatranskej Lomnice alebo zo stanice lanovky Skalnaté Pleso. Podľa donačnej listiny z roku 1209 bol Lomnický štít súčasťou rozsiahlych pozemkov, ktoré uhorský kráľ Ondrej II. daroval prvým známym predkom veľkolomnických Berzeviczyovcov. Štylizovaná podoba skalného vrcholu s kamzíkom na hrebeni sa stala aj ústredným motívom ich šľachtického erbu. Kežmarskí študenti chodili už od začiatku 17. storočia na Kežmarský štít. Lomnický štít ešte ostával nedotknutý. Prvý historicky doložený výstup vykonal z Malej Studenej doliny 17. augusta 1793 s dvoma starolesnianskymi lovcami kamzíkov anglický cestovateľ Robert Townson, ktorý pár dní predtým stál na vrchole Jahňacieho štítu.

Na Lomnickom štíte sa nachádza Observatórium, ktoré dnes slúži hydrometeorologickému ústavu a od roku 1962 je na štíte aj Fyzikálno-astronomické observatórium SAV. Lomnický štít je najvyššie položeným, službukonajúcimi pracovníkmi obývaným miestom na Slovensku. Od roku 1957 bol niekoľko rokov na Lomnickom štíte aj poštový úrad. Listové zásielky s jeho podacou pečiatkou majú dnes značnú zberateľskú hodnotu. Bufet v staničnej budove sa roku 2006 prebudoval na kaviareň Dedo. Pribudli apartmány a pre prípad havarijných situácií (výluky lanovky pre náhlu nepriazeň počasia či z technických príčin) sú v budove núdzové priestory pre dlhší pobyt 45 osôb. Od roku 2008 obohacuje program návštevníkov štítu aj prehliadka botanickej záhrady, v ktorej sú všetky rastliny na svojich pôvodných stanovištiach, pribudli k nim informačné tabule. O vznik záhrady sa zaslúžila botanička Libuše Paclová (1928), ktorá sa vo výskumnej práci od roku 1953 systematicky zamerala na floristiku územia TANAP-u, so zreteľom na najvyššie vegetačné stupne. Podrobne spracovala vegetačné pomery na tatranských štítoch v polohách nad 2600 m.n.m.

Zdroj:

BOHUŠ, I. 2017. Tatranské štíty a ľudia, 4. vyd. Tatranská Lomnica: I&B, 2017. 159 s. ISBN 978-80-969017-9-1