Z histórie:
O potrebe chaty pod Rysmi sa hovorilo už koncom 19. storočia, ale pre technické a najmä finančné ťažkosti ju postavili až neskôr. Konkrétny podnet k výstavbe chaty v sedle Váha vyšiel roku 1930 počas Tatranskej výstavy vo Veľkej (dnes časti Popradu). Vtedy sa získal základ fondu v čiastke 10 000 Kčs. Hlavným argumentom pre výstavbu bola vysoká návštevnosť Rysov (v tom období okolo 25 000 turistov ročne). Pôvodne bola plánovaná jednoposchodová budova s nocľahárňami pre 50 turistov, reštauráciou a bytom nájomcu, ale aj jednoduchá útulňa bez hospodára. Navrhovatelia a zástancovia výstavby neboli jednotní ani v umiestnení chaty. Ako alternatíva prichádzalo do úvahy aj okolie Žabích plies. Krátko pred začiatkom výstavby chaty v sedle Váha ministerstvo školstva nariadilo vzhľadom na jeden z bodov Krakovského protokolu o utvorení poľsko-československého národného parku, podľa ktorého sa nesmelo stavať v hraničnom pásme, chatu situovať v Dolinke pod Váhou asi 100 m pod sedlom, na juhovýchodnom svahu Rysov.
Roku 1929 bol zverejnený harmonogram stavebných prác. V nasledujúcom roku plánovali opraviť starý chodník na sedlo Váha, roku 1931 vyniesť materiál a uložiť ho v dočasnom skladišti. Chatu pod Váhou stavala firma Jozefa Šašinku z Popradu. Materiál a pracovné sily prepravovala Tatranská elektrická vicinálna dráha na zastávku Popradské Pleso zdarma. Ďalšiu prepravu materiálu zabezpečila armáda. K Popradskému plesu ťahali materiál konskými povozmi, odtiaľ ho vynášali vojaci, pri záverečných prácach aj civilní robotníci. Samotná výstavba začala 3. augusta 1931. Pracovalo priemerne 7 murárov a 10 robotníkov zo Spiša a Liptova. Bývali v provizórnej búde a stravovali sa zo zásob, ktoré si priniesli na celý týždeň. Robotníkom nerobil problémy len ťažký terén, ale aj nepriazeň počasia. V dňoch 21.-25. septembra tam robotníci ostali uväznení pre snehovú búrku a takmer umrzli. Cesta dole na Popradské pleso im trvala 8 hodín. Stavební robotnici stihli ešte pred touto udalosťou vybudovať základy a časti múrov. Počasie stavbe chaty ani v nasledujúcom lete nežičilo. Ešte v júni 1932 bola stavba a okolie pod snehom. S prácami mohli začať až 11. júla 1932. Úplne ich dokončili 17. septembra 1932. Práce boli prevedené za 93 pracovných dní, v čom boli započítané aj dni nástupu robotníkov na stavenisko. Útulňa stála dokopy 143 503 korún. Aby žulové obvodové múry odolávali nepriaznivým klimatickým podmienkam, postavili ich 80 cm hrubé. Stavba bola zvnútra odizolovaná celotexom, okná boli dvojité, so železnými okenicami. Strecha bola rovná, drevocementová, zaťažená skalami, aby odolala silným vetrom. V nocľahárni, spojenej s jedálňou, bolo osem trojposchodových postelí.
Prvými nájomcami útulne boli Václav Fiška a Otakar Štáfl z Chaty pri Popradskom plese. Správcom bol lyžiarsky tréner a horolezec Alojz Krupitzer. Pôsobil tu do roku 1938, v nasledujúci rok ho vystriedal Ondrej Krasul’a. Počas vojny sa na chate skrývali slovenskí aj poľskí vlastenci prenasledovaní gestapom. Po vojne prišiel do zanedbanej chaty ako prvý chatár Jožo Horváth. Po ňom sa vystriedali Arno Puškáš, Mišo Stolár, Julo Parák, Oldo Bublík, Miro Jílek st., Laco Rychvalský, Belo Kapolka, Peter Rajec, Anton Marec. Súčasným chatárom od roku 1979 je Viktor Beránek. Roku 1939 sa chata administratívne odčlenila od Chaty pri Popradskom plese.
V priebehu rokov bola chata veľakrát poškodená snehovými lavínami. Posledná rekonštrukcia chaty začala 15. júna 2010 (po konci uzávery chodníkov) a náklady boli odhadované na 517 000 €. Celkovo urobili vrtuľníky 505 letov a nalietali skoro 95 letových hodín, počas ktorých vyviezli na chatu vyše 520 ton materiálu. Výstavbu chaty na kameru dokumentoval fotograf, kameraman a bývalý profesionálny horský záchranár Ladislav Janiga, ktorý spracoval film o histórii a rekonštrukcii chaty. Rekonštrukcia bola dokončená v septembri 2013. Na chate bola vybudovaná aj protilavínová ochrana v podobe štítu z betónovej konštrukcie. Lavína by tak mala preletieť ponad chatu a čo najmenej objekt poškodiť. To sa ukázalo aj v posledných rokoch, keď lavína napáchala len minimálne škody, v podobe zničeného komína, bojlera, zábradlia, či pár odnesených dosiek.
Chata mala v minulosti viacero názvov. V období prvej Československej republiky ju označovali ako Jubilejnú útulňu pod Rysmi a súbežne sa objavovalo aj označenie Útulňa KČST pod Rysmi, Útulňa pod Váhou, Útulňa pod sedlom Váha a podobne.
Zdroj:
BOHUŠ, I. 2011. Tatranské chaty: Majáky v mori skál a snehu, 2. vyd. Tatranská Lomnica: I&B, 2011. 141 s. ISBN 978-80-969017-4-6
Tip na túru:
Výstup na Rysy z Popradského Plesa
Celodenná zaujímavá túra pre turistov s dobrou kondíciou. Vychádzame zo zastávky Popradské pleso, asfaltovou cestou sa dostaneme na Chatu Pri Popradskom plese, 1h ). Môžeme si tu na chvíľu oddýchnuť a občerstviť sa. Ak máme dosť síl, môžeme si z Rázcestia pri Popradskom plese zobrať vynášku na Chatu pod Rysmi :-) Od Popradského plesa ideme 0,30 […]