Z histórie:
V roku 1932 si Tibor Gresch, učiteľ a člen Karpatského spolku zo Spišskej Belej, prenajal pozemok pod bývalým Drechslerovým domčekom, ktorý sa okolo roku 1930 už celkom rozpadol. Na jeho mieste vybudoval turistickú chatku. Od svojho vzniku niesla viacero názvov: Edelweisshütte, Protež, Hvezdoň a Plesnivec. Všetky tieto pomenovania predstavujú plesnivec alpínsky, ktorý sa vyskytuje v Doline Siedmich prameňov. Gresch už roku 1933 rozšíril chatku o ďalšiu miestnosť pre turistov. So zvýšením kapacity nesúhlasili zástupcovia pastierskej spoločnosti z obáv pre poškodenie pastvín zvýšeným počtom turistov. Tibora Grescha nakoniec pastierov presvedčil, že turisti pasienky nepošliapu, ale naopak, ich prítomnosť obmedzí pytliactvo. Roku 1936 začal s väčšou prístavbou. Rozhodol sa rozšíriť chatku o dve spoločné spálne, štyri komfortnejšie izby na poschodí, spoločenskú miestnosť a presklenú terasu.
Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej chaty bolo 26. júna 1938. Po dokončení prístavby chata poskytovala svojim hosťom až 50 lôžok. Aby boli čo najviac využité, súčasne s prácami na chate vystavali aj nový chodník ponad Červenú hlinu do Predných Med’odolov, pretože pôvodná cesta priamo cez Červenú hlinu bola vystavená padajúcim kameňom, zosuvom pôdy a snehovým lavínam. Ďalším krokom k zlepšeniu turistických trás v okolí bolo vybudovanie nového chodníka na Skalné vráta. Pôvodný chodník viedol priamo žľabom, nový mal pohodlnejšiu trasu popod Kaltsteinove steny.
Aj počas druhej svetovej vojny sa podarilo Greschovi až do roku 1945 udržať chatu v prevádzke. Po skončení vojny Tibor Gresch emigroval a chatu, ako nemecký majetok, skonfiškovali. Kým slúžila v turistickom ruchu, spravoval ju komunálny podnik Tatranské chaty v Tatranskej Lomnici a do roku 1953 podnik RAJ (Reštaurácie a jedálne).
Roku 1954 chatu prevzala bývalá Správa Tatranského národného parku, ako vysunutú výskumnú stanicu. Tá poskytovala prístrešie terénnym pracovníkom, najmä vedcom, ktorí v tom čase vykonávali výskum v oblasti Belianskych Tatier. O nocľažníkov a prevádzku chaty sa, už ako zamestnankyňa TANAP-u, takmer štvrťstoročie starala bývalá kuchárka, Eva Rúžičková-Kasická (1921-2006) z Prahy. V rokoch 1957-1970 okrem iných povinností vykonávala klimatické pozorovania pre Slovenský hydrometeorologický ústav. Trikrát denne merala teploty, vlhkosť, smer a rýchlosť vetra, zaznamenávala oblačnosť, atmosférické zrážky, výšku snehovej pokrývky a priebeh počasia. Po jej odchode do dôchodku miesto chatára nebolo tak skoro obsadené. Kľúč od chaty bol uložený na polesí v Tatranskej Kotline. Odvtedy bola chata prázdna a pustá, nevykonávali sa v nej ani drobné opravy.
Roku 1993 bola chata v reštitúcii opäť prinavrátená mestu Spišská Belá. Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo prenájom schátranej chaty a finančné prostriedky na jej obnovu horolezcovi zo Spišskej Belej, Jánovi Matavovi. Ten začal koncom júna 1993 s rekonštrukciou chaty. Roku 1997 boli stavebné práce ukončené a v júni toho istého roku bola chata skolaudovaná a v októbri slávnostne posvätená.
Dolina Siedmich prameňov je charakteristická pestrým zložením flóry. Nie náhodou ju počas svojho tatranského pobytu v roku 1813 navštívil švédsky botanik prof. Göran Wahlenberg (1780-1851). Svoje poznatky zhrnul v klasickom diele Flora Carpatorum Principalium (Göttingen 1814) s prvou mapou, ktorá zobrazuje vertikálne rozšírenie tatranskej flóry. Roku 2005 odhalili na priečelí chaty Plesnivec pamätnú tabuľu, ktorá pripomína tohto bádateľa.
Zdroj:
BOHUŠ, I. 2011. Tatranské chaty: Majáky v mori skál a snehu, 2. vyd. Tatranská Lomnica: I&B, 2011. 141 s. ISBN 978-80-969017-4-6
Tip na túru:
Z Tatranskej Kotliny alebo Kežmarských Žľabov na chatu Plesnivec
Jednoduchá príjemná prechádzka na jedinú chatu v Belianskych Tatrách vhodná aj pre rodiny s deťmi. Začíname v Tatranskej Kotline na zastávke Čarda, najjednoduchšia trasa na chatu vedie po 1,55 h (). Turistický chodník začína hneď pri hlavnej ceste buď pri zastávke autobusu, alebo tu máme k dispozícii platené parkovisko. Z tohoto miesta si môžeme ísť […]
Potulky Belianskymi Tatrami
Veľmi pekná túra v Belianskych Tatrách – dolinou Zadné Meďodoly . Začíname v Tatranskej Javorine – zastávka autobusu Pošta, pokračujeme 0,30 h () pohodlnou spevnenou cestou na Rázcestie pod Muráňom, tento úsek je vhodný aj na prechádzku s detským kočíkom a na invalidnom vozíku. Tu sa odpája turistický chodník do Javorovej doliny (), my pokračujeme […]
Z Belianskych do Vysokých Tatier
Veľmi príjemná túra z Tatranskej Kotliny cez Chatu Plesnivec na Veľké Biele pleso, kde uvidíme zaujímavý prechod medzi Belianskymi a Vysokými Tatrami. Začíname v Tatranskej Kotline na zastávke Čarda, odkiaľ vedie najjednoduchšia trasa na chatu 1,55 h () a dostaneme sa sem pohodlným lesným chodníčkom. Turistický chodník začína hneď pri hlavnej ceste buď pri zastávke […]
Zelené pleso
Známe Zelené pleso leží v Doline Zeleného plesa, v nadmorskej výške 1551 m.n.m. Nad plesom sa týčí známa Jastrabia veža. Vedľa plesa je situovaná Chata pri Zelenom plese. Najčastejšie používaná trasa k Zelenému plesu zo zastávky Biela voda (cca 3 hod.). Približne 30 min. od Zeleného plesa je Veľké Biele pleso(1615,4 m.n.m.). Od Bieleho plesa je možné […]
Dolina Kežmarskej Bielej vody
Dolina sa rozdeľuje na tri odvetvia: Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly. Nad dolinou Zeleného plesa sú ešte prahové dolinky: Veľká zmrzlá, Malá zmrzlá a Červená dolina. Najdlhšia z nich je dolina Predné Meďodoly, ktorá má 2 km a jej severná časť patrí do Belianskych Tatier. V doline Kežmarskej Bielej vody sa […]
Veľké Biele pleso
Veľké Biele pleso sa nachádza v nadmorskej výške 1 612 m. n. m. Má rozlohu 0,9670 ha a hĺbku 0,8 m. Vedie k nemu mnoho prístupových trás. Zo Zeleného plesa po červenej značke cca 0,35 minút – na tejto trase môžete vidieť aj Trojrohé pliesko, z Kopského sedla po modrej značke cca 0,5 hodiny, zo […]
Chata pri Zelenom plese
Chata pri Zelenom plese (1551 m.n.m.) je otvorená celoročne. Nachádza sa v doline Zeleného plesa. Okolo plesa sa vystriedalo niekoľko chát, ktoré boli zničené víchricou, či požiarmi. Z histórie: Prví návštevníci Zeleného plesa najprv nemali možnosť tu prenocovať. V roku 1876 vyrástla na neďalekej Rakúskej poľane prvá útulňa s názvom Egidova chata, ktorá bola r. […]