BUK – stane sa dominanta Tatier stromom roka?
Buk lesný, v latinčine aj Fagus sylvatica, je opadavý, listnatý a v súčasnosti jeden z najbežnejších stromov v Európe. Dorastá do výšky 40 metrov so široko rozloženou korunou. Medzi najstaršie buky na Slovenku sa radia tie, s priemerom kmeňa od 400 do neuveriteľných 550 centimetrov a s výškou okolo 25 metrov. Vek týchto stromov sa odhaduje od 150 do 400 rokov a mnohé z nich si teda pamätajú i roky pre nás historické.
Ten, v rakúskom Národnom parku Vápencové Aply, si napríklad pamätá i dobu, keď Krištof Kolumbus objavoval Ameriku zatiaľ čo v Taliansku pôsobil umelec Leonardo da Vinci. Ide o najstarší buk v Európe s letokruhmi datovanými do roku 1474 (neskorý stredovek). I keď má dnes tento strom 574 rokov, jeho rozmery nie sú až také výnimočné, ako by sa čakalo. Výška dosahuje 20 metrov a priemer kmeňa je len úzkych 73 centimetrov.
Buky sú všeobecne nenáročnou drevinou oceánskej klímy s citlivosťou na sucho, mrazy a chemické látky znečisťujúce ovzdušie.
Smokovecký buk
Krásnym príkladom spokojného stromu je i buk, v Starom Smokovci, hrdo stojaci pred budovou Horskej Záchrannej služby, v ktorej sídli i Tatranská informačná kancelária, už niekoľko desiatok rokov. Štátne lesy TANAP-u jeho vek v roku 2017 odhadli na približných 70 rokov. Ide o pomaly rastúci a dlho žijúci buk lesný – previsnutý (Fagus sylvatica Pendula). Jeho krásna, pôvabne previsnutá forma, s konármi až k zemi z neho robí pozoruhodnú a zvláštnu rastlinu odolnú voči škodcom. Jediné, čo mu robí problém je soľ na rozmrazovanie ciest a preto, je jeho poloha vo Vysokých Tatrách, kde sú takéto posypy zakázané, viac než výhodná. Vo Vysokých Tatrách sa však táto najbežnejšia drevina paradoxne veľmi nevyskytuje. Podľa Správy TANAP-u ide o zvláštnosť oproti iným horstvám na Slovenku a buk tu rastie len v menšom rozsahu.
Výška, do ktorej môže takýto buk narásť je 20 metrov no a ten tatranský má už približne 13 metrov i keď a pomaly rastie skôr do šírky. Hrúbka jeho kmeňu v prsnej šírke dosahuje už úctyhodných 250 centimetrov a možno aj preto sa mu podarilo zvládnuť všetky víchrice, i tú najhoršiu z roku 2004. Nájdeme ho na záberoch v seriáli 30 prípadov majora Zemana s názvom Tatranské pastorále z roku 1978 a dnes si pod ním človek môže posedieť i v daždi, nakoľko jeho koruna nie len tvarom, ale i funkcionalitou pripomína veľký, zelený dáždnik.
Záhadná minulosť
Každému stromu vieme odmerať výšku, šírku a tiež vieme podľa letokruhov zistiť, koľko presne má rokov. Čo ale človek dodatočne zistiť nevie, je to, kto, kedy a prečo daný strom na mieste zasadil. Ak sa o nejakom strome pozná aj táto skutočnosť vychádza pravdepodobne zo spomienok obyvateľov, fotografií či literárnych publikácií. Smokovecký buk je však naďalej záhadou, i keď nie až takou veľkou, ako pred mesiacom. Prvé informácie vtedy viedli k faktom, že buk je jedinou pripomienkou bukovej aleje vysadenej v minulosti a už ani spomienky dlhoročných Tatrancov nestačili. Po vyhľadaní historickej fotografie sa ale, na podnet znalca tatranskej architektúry Maroša Semančíka, potvrdilo, že ide len o ,,alej“ kamenných kvetináčov pred vtedajším Kúpeľným domom a tak nasledovalo pátranie v úžasnej knihe Jozefa Nálepku – Prvá maturita a Vysoké Tatry. Knižná publikácia má v rámci tatranskej histórie rozhodne čo ponúknuť a nejasne snáď odhalila i pôvod buku. Podľa hlbšieho pátrania Marie Perglerovej ide teda pravdepodobne o vysadenie stromu v 50.rokoch alebo 60.rokoch v spolupráci s vtedajším riaditeľom záhradníckej školy v Ledniciach na Morave – Bohdanom Wagnerom a jeho študentami, ktorí sa výsadbe a úprave zeleni vo Vysokých Tatrách venovali na základe skrášľovacích aktivít. Či vysadili však i previsnutý buk v Starom Smokovci nie je isté, ale určite sa jeho rast začal v spomínanej dobe.
V rukách Horskej záchrannej služby
I napriek nejasnej histórií stromu každý vie, že mladý stromček tu stál, už keď sa v 60.tych rokoch začal stavať Dom Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci. V roku 1967 bol dokončený a presťahovaní členovi HZS brali od tej doby jeho úpravu a ochranu celkom prirodzene. Krásnemu buku dokonca v minulosti hrozil i výrub, avšak vtedajší pracovníci HZS sa vzopreli tomuto barbarskému počinu a svojim neústupnom strom zachránili. Dnes sa v šikmej budove HZS vystriedalo už niekoľko generácií a i napriek tomu sa každý rok o strom starajú a strihajú jeho konáre do štandardného tvaru, ktorý sa pri týchto previsnutých bukoch realizuje bežne. Vo Vysokých Tatrách však nájdeme len jeden jediný takýto strom – buk pred budovou Horskej záchrannej služby.
Strom roka
Po neúspešnom roku 2017 sa Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry opäť podujalo na prihlásenie buku do ankety Strom roku 2021. Vtedy, pred štyrmi rokmi, strom prihlásila archivárka Mgr. Ingrid Janigová z popradského pracoviska Štátneho archívu v Poprade. Však neúspešne! Buk sa vtedy nedostal ani do užšieho výberu a tak veríme, že tento rok sa to určite podarí. Veď už podľa fotografií človek musí vidieť, že ide o skutočne nádherný a silný strom nad ktorým dlhé roky drží anjelskú stráž Horský záchranná služba Vysoké Tatry.
Prihlasovanie stromov trvá do 30.4.2021 a po uzávierke nominácií odborná porota vyberie 12 finalistov ankety. Verejné hlasovanie za tieto stromy bude spustené 1.7.2021 a potrvá do konca septembra. Patronát nad anketou prevzal už desiaty rok spevák Peter Lipa.
Zaujímavé slovenské buky
Najstarším bukom na Slovenku je pravdepodobne ten, ktorý nájdeme neďaleko Banskej Štiavnice, v dedinke Počúvadlo. Strom je vysoký 20 metrov a s obvodom kmeňa 550 centimetrov sa mu odhaduje až 400 rokov. Jeho hustá koruna i dnes poskytuje pastierom príjemný tieň počas horúcich letných dní.
K najstarším bukom tiež patrí aj ten v Slovenskom krase, v katastri obce Jabloňová nad Turňou. Jeho obvod v prsnej výške presahuje 5 metrov s priemerom 1,6 metra a nejasným vekom približne od 150 do 300 rokov.
Buk z regiónu Banskej Bystrice sa zas v roku 2014 uchádzal tiež o titul Strom roka. 300-rokov starý strom sa dokonca dostal i do užšieho výberu 12-tich finalistov. Ide o prírodnú dominantu viditeľnú z celej južnej časti Sihlianskej planiny. Obvod tohto buku je 490 centimetrov a jeho výška je okolo 30 metrov.
Text: Dominika Štefková – ZCR VT
Foto: Dominika Štefková, 30.prípadov majora Zemana – 22.diel, Horská záchranná služba
Za pomoc pri pátraní ďakujeme: Ingrid Janigovej, Marie Perglerovej, Marošovi Smenačíkovi a Mestskej knižnici v Tatranskej Lomnici
